reklama

Kto vlastne som..?

Kto vlastne som? .....Tak túto otázku si kladiem takmer každý deň..Kto som..? A hlavne, prečo tu som.?Niekedy si pripadám veľmi zvláštne, pýtať sa na toto samej seba...No čo ak som stratila zmysel svojho bytia v tejto spoločnosti...? Čo ak som stratila samú seba a teraz absolutne netuším, čo ďalej? Čo ak neviem, kto vlastne som a kam patrím? Čo sa stane, ak sa ocitnete mimo reality a netušíte, aké je vlastne Vaše poslanie a cieľ? Keď necítite už vôbec nič...?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

 

Je mnoho dôvodov, prečo sa zrejme takto cítim a viem, že určte nie som jediná s takýmito pocitmi a strachom, že som stratila v živote zmysel a že som prišla o všetko čo som kedy považovala za jedinú radosť, jedinú vec ktorú skutočne chcem...  

Zvykla som si na bolesť..Na bolesť, ktorú každý z nás v sebe nosí..Keď prídete o tú najbližšiu osobu...keď sa Vám otočí chrbtom a uprednostní pred Vami ničo iné...Keď prídete o sny, o vieru, o všetko v čo ste kedy predtým verili...Pre „čo“ ste urobili úplne maximum...vzdali sa všetkého..Vo viere, že to má zmysel a že by ste obetovali aj život, pre toho druhého..A zrazu...bez varovania, bez náznaku pochybností.... zostane len tá preukrutná bolesť s ktorou neviete bojovať....Snažíte sa, každým dňom viac a viac, no nikdy voči nej nezvíťazíte..Vždy Vás zatlačí tak hlboko, že sa nedokážete brániť...  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo?....  

Prečo človek, keď po dlhých rokoch hľadania, nájde niekoho, s kým chce stráviť celý svoj život, úplne sa citovo odovzdať, urobiť čokolvek pre neho a pre spoločnú budúcnosť, vzdať sa svojich najcennejších a dovtedy najpodstatnejších vecí....v jednej sekunde...príde úplne o všetko?..Prečo??? Prečo, keď sa objaví človek, ktorý Vás maximálne zmení, urobí z Vás hodnotnú osobu, čo sa zaujíma aj o druhých, naučí Vás milovať, prečo sa potom stratí?? Opustí Vás a odíde bez jediného varovania, objasnenia, a ....  

Je mnoho dôvodov...  

Je mnoho dôvodov, prečo sa ľudia hádajú...Prečo nemôžu byť spolu, prečo im v tom niečo a niekto bráni, prečo nevidia, čo vlastne majú....To je to pravé...Prečo nevidíme, čo vlastne máme??? Prečo si to skutočne uvedomíme až keď už je skutočne neskoro??? Prečo to všetko nie sú len frázy, ale sa to skutočne deje??? Prečo??,Prečo nemôžeme byť štastní??Keď tak veľmi milujeme a tak to chceme???  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len ten, kto prežil skutočné sklamanie pochopí, ako veľmi to bolí...Ako bolesť a neustále utrpenie, môže človeka pripraviť nie „len“ o ilúzie a sny, ale aj o jeho vlastnú identitu, vôľu ďalej žiť bez lásky a hlavne...O to, prečo tu vlastne bol...  

Tá bolesť a to všetko...neustále opakovanie vlastného utrpenia...dokážu veľa...Veľmi veľa....Dokáže z lásky urobiť nenávisť, dokáže z nenávisti poubližovať iným, ďalším, ktorí si to vôbec nezaslúžia a v neposlednom rade....dokáže....prestať MILOVAŤ....  

Zrazu sa zobudíte a necítite nič...Ani bolesť, ani nenávisť, no ani lásku....Ani chuť bojovať....Zrazu sa pozriete do očí milovaného človeka a.... nevidíte nič...Necítite nič... Nechcete nič....Skutočne nechcete...Ani s ním byť....  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako veľmi to muselo bolieť, keď sa stalo niečo také??? Keď si zrazu nedokážete predstaviť budúcnosť, s kedysi milovanou osobou...Keď ani neviete čo bude ďalej, ale ani nemáte pocit, že ísť ďalej sama, už nie je problém...Že môže prísť hádam časom niekto iný.....  

Čo toto vlastne znamená?? Je to len dočasné? Alebo je to už konečné štádium dna našej duše? Ako hlboko sa dá ešte ísť? Dokedy človek dokáže čakať a trpieť?? Ako je možné, že sa to vŠetko stratilo?????Ako je to možné....  

Momentálne už zostáva len jedno....Nájsť samú seba, zistiť, kam sa podeli všetci priatelia, ktorí boli odsunutí a prehliadaní a hlavne, kto dokáže milovať tak ako ja a urobiť pre toho druhého to, čo som urobila ja....  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu nejde o rozdielnosť pováh...kto je aký...Kto koľko vie rozprávať a ako, kto je spontánny a kto nie....Ide len o to, kto ako miluje....A či je tá láska rovnaká u obidvoch...Ak nie, je to veľmi zlé...Ale len pre toho, kto tak neskutočne miluje....Lenže, dokedy...Príde čas, keď si ten „ niekto „ uvedomí, čo sa vlastne stalo...Čo vlastne mal...A čo mu už možno nikto nikdy nedá..že si ho nik už nebude tak vážiť, že pre nikoho nebude tak dôležitý a prvoradý...že sa nikto nikdy k nemu nebude tak hodiť, že sa nebude s nikým tak smiať, milovať, že sa naňho už nikdy nikto tak nepozrie....nebude ho milovať....Že jeho duša už s nikým nesplynie....  

No ak to niekedy vôbec pochopí a zistí, že nič na svete, skutočne nič, mu nestálo za to, aby o niečo také prišiel, .....bude už neskoro...veľmi neskoro......tak to predsa chodí, nie???    

Takáto je láska....

Eva Tóthová

Eva Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijeme preto, aby sme milovali... Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu