Prečo to len dopustil? Prečo ju nechal odísť? Prečo nedokázal urobiť to, čo ona tak potrebovala...? Ako mohol tvrdiť, že ju miluje, keď o ňu vlastne ani nebojoval?
Jedného dňa pochopí..
Čo vlastne urobil a mal..čo od seba odohnal, aby sa niekomu prispôsobil..Ja viem, že na ňu nikdy nezabudne a viem aj že ju má rad. Ale to už nestačilo na to, aby prestala byť nešťastná.
4 roky.. Možno je to veľa a možno ani nie..Je mi z toho smutno..Smutno z toho, keď som videla jej pohľad..Keď mi o tom hovorila..Keď som zistila, že to myslí vážne a že je rozhodnutá. Viem, že sa k nemu nevráti. Viem, že celý ten čas sa snažila hlavne ona. Že verila, že spolu zostarnú, že sa budú držať za ruku, keď budú umierať..
Niekedy sa veci stanú bez toho, aby to človek dokázal pochopiť..Niekedy láska odíde tak rýchlo ako aj prišla..Niekedy ľudia vôbec netušia, čo spôsobujú ľuďom ktorých milujú..Niekedy odsudzujete niekoho za to, že robí niečo, s čím Vy nesúhlasíte a viete, že by ste to nikdy neurobili...NIKDY....a zrazu, jedného dňa to príde a Vy urobíte presne to, čo ste tak odsudzovali..
Snáď jedného dňa...
...nájdu tieto dve „ stratené duše “ kľud, pokoj a lásku niekoho, s niekym, koho im do cesty postaví život. Ja verím, že tá ich bolesť a to utrpenie na niečo bolo a že až teraz, keď sa ich cesty rozišli, pochopia, o čom to celé je..Prečo sú tu a snáď nájdu svoje šťastie. Obaja.
Odchádza preč z krajiny..Vraj musí odísť ďaleko, aby zabudla..na to všetko..
Raz som napísala, že je lepšie neskutočne milovať aspoň raz v živote, ako to vôbec nezažiť..Že tí ktorí nepoznajú skutočnú lásku, sú chudobní.
Mýlila som sa.
Radšej lásku nikdy nestretnúť, ako sa zamilovať do niekoho, s kým nemôžete byť.
